Môj otec ukončil len štyri triedy školskej dochádzky a ako 12-ročný prišiel za svojim bratom z bulharského Senniku do Banskej Bystrice. Hneď po príchode začal tvrdo pracovať od skorých ranných hodín do neskorého večera. Pracoval s jediným cieľom. Zarobiť a poslať aspoň pár korún rodičom a súrodencom do Bulharska. Mama ukončila len základné vzdelanie. Rodičia sa zoznámili prirodzene na poliach, kde pracovali.
Ako naznačujú naše rodinné pomery, nevyrastal som v nijakom intelektuálnom prostredí. Všetko som si musel poctivo odrobiť a naučiť sa sám. Robil som to aj kvôli otcovi, ktorý nemohol študovať, ale bol neuveriteľne hladný po vedomostiach. „Reálny“ socializmus bol to jediné, čo som poznal. Napriek zložitej situácii zostali sociálna spravodlivosť a solidarita mojimi hlbokými konštantami. Rodičia vedeli, čo je hlad a bieda, napriek tomu sa dokázali postaviť na vlastné nohy a umožnili mi vyštudovať. Vážil som si to. Každé prázdniny som brigádoval. Najskôr ako závozník pri rozvážaní ovocia a zeleniny, neskôr na vysokej zasa v skoré ráno pri rozvážaní chleba po okolitých obciach.
Príbeh prvý: Komunistická strana
Stále sa čudujete, že som naklonený doľava? Do komunistickej strany som vstúpil 18. decembra 1989. Ideály sociálnej demokracie boli silnejšie ako zdravý rozum. Chcel som pomôcť transformácii na normálnu politickú stranu sociálno-demokratického typu. Bola to len otázka týždňov po novembri 89, a to sa aj stalo.
Nedalo mi vtedy niečo neurobiť. Rovnako mi nedá nečinne stáť dnes.. Mohol by som pokojne až do dôchodku šéfovať v bezproblémovo fungujúcej organizácii s 89 zamestnancami – v Múzeu SNP. Rozhodol som sa však pre zložitejšiu a náročnejšiu cestu. Uchádzam sa o funkciu predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Nemôžem sa nečinne pozerať na marazmus, hlbokú skepsu a odovzdanosť, ktorá v kraji medzi našimi obyvateľmi panuje.
Príbeh druhý: Štátna bezpečnosť
A ten druhý údajný lapsus s názvom ŠtB? V marci 1988 som v Múzeu sprevádzal amerického charge d´affaire. To bol dôvod založiť na mňa spis. Nádej, že budem pre ŠtB vhodným kandidátom, ktorý získa informácie nielen od Amíkov, ale aj od všetkých „kapitalistických a imperialistických“ zástupcov krajín, ktorí, so záujmom poznať naše vojnové dejiny, navštívia Múzeum SNP. V decembri 1988 prišli na to, že z toho nič nebude a spis uzavreli. Toľko moja kariéra „agenta“. Žiadny 007 sa zo mňa nestal. Som lustrovaný v roku 2011. Nie, môj spis nikto nestopil. Kto chce, môže si ho pozrieť v archíve ÚPN. A napokon, predložil som ho zástupcom médií na vstupnej tlačovke, kedy som oznámil svoje rozhodnutie kandidovať. Spolu s majetkovým priznaním a potvrdením o daňovom priznaní som ho zverejnil na svoje web stránke. Nájdete ho tu.
Naozaj nemám čo skrývať. Ako spieva Richard Müller – Som nahý.